Zobraz abecedu
Slovo Milonga je afrického pôvodu, odvodené od slova Mulonga (slovo, príbeh). Má 2 hlavné významy – tančiareň argentínskeho tanga (táto stránka) a hudobný a tanečný štýl tanga.
Milonga je pomenovanie pre miesto alebo podujatie, na ktorom sa tancuje argentínske tango, čiže tančiareň a zároveň spoločenské podujatie, „tangová diskotéka“.
Milongy sa konajú v rôznych typoch lokalít – v priestoroch tanečných škôl či klubov, v spoločenských sálach, reštauráciách, hoteloch a pod., a za priaznivého počasia sa môžu konať aj vonku. Môže ísť o pravidelné podujatia (týždňové, mesačné a s inými periodicitami), konať sa môžu aj pri určitých príležitostiach, alebo úplne nepravidelne alebo mimoriadne.
Na milongu môže spravidla prísť ktokoľvek a bez registrácie vopred. Tancujúci návštevníci prispievajú na jej konanie pevne určeným alebo dobrovoľným príspevkom. Na Slovensku je zaužívané, že organizátori k milongám vytvárajú vopred facebookové podujatie s podrobnosťami a prehľad najbližších milong je dostupný napríklad v našom priebežne aktualizovanom kalendári.
Počas milongy znie takmer nepretržite argentínske tango (alebo to môže byť aj iná hudba, svojím tempom, rytmom a charakterom vhodná pre tancovanie tanga). Skladby sa hrajú po skupinách (tandách) spravidla 3-4 skladieb, medzi ktorými znejú krátke (do 1 minúty) a zreteľne „netangové“ hudobné vsuvky (cortiny). Počas tandy tancuje pár spoločne a cez cortinu väčšina tanečníkov opustí parket, aby v nasledujúcej tande tancovali s niekým iným.
O hudbu na milongách sa najčastejšie stará DJ, ktorý môže mať sled skladieb a tánd pripravený aj na celý večer vopred (vtedy ani nemusí byť prítomný…) alebo – v lepšom prípade – pripravuje sled skladieb naživo a na mieru aktuálnej tanečnej nálady, pričom svojím výberom skladieb môže ovplyvňovať až riadiť atmosféru na parkete. Na milongách sa najčastejšie striedajú štýly hudby po sebe nasledujúcich tánd v nasledovnom cykle: tango – tango – vals – tango – tango – milonga. Niektoré milongy môžu mať aj svoje modifikácie, najmä ak na nich znie aj netangová alebo moderná hudba.
Časom sa na milongách v Argentíne a neskôr aj mnohých iných krajinách postupne vytvoril a ustálil súbor zvyklostí, ktoré napomáhajú k príjemne strávenému tanečnému večeru, noci alebo popoludniu; a umožňujú ľudom navštevovať milongy a zatancovať si aj s neznámymi ľuďmi aj po celom svete bez obáv z úplne iných miestnych zvyklostí.
Najdôležitejším zaužívaným pravidlom na milongách je spôsob pozývania a dohovárania sa tanečníkov o nasledujúcom tanci. Tanečníkom umožňuje diskrétne a na diaľku vybranému partnerovi očným a neverbálnym kontaktom spoločný tanec navrhnúť, ale návrh aj nenápadne odmietnuť. Väčšinou tanec navrhuje muž, podobne to však môže urobiť resp. tomu dopomôcť aj žena (pozri posledný bod).
- Spravidla na začiatku alebo počas prvej skladby tandy sa muž snaží nadviazať očný kontakt s dámou, s ktorou má záujem tancovať.
- Ak dáma chce prijať jeho pozvanie, pohľad opätuje (aspoň na 2-3 sekundy) a túto komunikáciu pre istotu doplnia o vzájomné potvrdenie napríklad kývnutím hlavy, naznačením rukou, alebo pohľadom smerom k parketu. Tento spôsob dohovárania má svoj názov – mirada (samotný očný kontakt) a cabeceo (celkové neverbálne dohovorenie sa o nasledujúcom tanci).
- V prípade nezáujmu dáma jednoducho očný kontakt neopätuje, alebo ho naopak asi na sekundu aj nadviaže (tak, aby mužovi dala vedieť, že ho neprehliadla), ale následne svojím pohľadom pokračuje iným smerom (čím dá mužovi vedieť, že pozvanie neprijala), takže jej odmietnutie je veľmi diskrétne a ani jedného nezahanbujúce pred ostatnými. V niektorých situáciách – najmä ak sa obaja navzájom poznajú – môže žena očný kontakt prípadne doplniť jednoduchým vysvetľujúcim gestom napríklad „som unavená“ (napríklad si oveje tvár rukou), alebo „neskôr“ (prstom naznačí krúžok) a podobne, čím mužovi poskytne informáciu, že „ho neodmieta apriori, ale má možnosť inokedy“.
- Aj žena môže nadväzovaniu úspešného kontaktu aktívne prispieť – postojom a pohľadom vyžarujúcim pripravenosť a záujem o tanec, nevnucujúcim prechádzaním pohľadom po voľných tanečníkoch, alebo môže – najmä dobre známemu tanečníkovi aj sama „dať“ miradu a podnietiť cabeceo. Aj tu platí, že prosebný, úpenlivý, žiadostivý ani direktívny pohľad nebýva vhodný, lepší je pohľad založený na rovnocennosti a naznačujúci napríklad „s tebou by som si celkom rád/rada zatancoval(a) túto tandu, čo ty na to?“.
- Po úspešnom „dohovorení sa“ muž príde pre ženu (čo dodatočne umožňuje obom sa uistiť, či pri očnom dohováraní nedošlo k nedorozumeniu – napríklad či súhlas nepatril vedľajšej osobe), môže jej ponúknuť rameno či ruku a vstúpia na parket, tak by neohrozili iných tanečníkov – tu sa zase muž najprv uistí očným kontaktom s mužom, ktorému „vchádza do cesty na parkete“, či ho registruje, a ten pár „pustí pred seba“.
- Dôležité tu je doplniť, že v menších uzavretejších komunitách, kde sa často všetci navzájom poznajú, tancujú spolu „každý s každým“ a nebývajú veľmi zvyknutí tanec odmietnuť, sa často vyvinú vlastné pravidlá, založené napríklad na slovnom vyzvaní alebo iných miestnych zvyklostiach. To však spôsobí problém, ak na milongu príde niekto cudzí. Preto je oveľa lepšie sa aj v malých mestách a komunitách od začiatku naučiť a dodržiavať celosvetovo a univerzálne zaužívanú miradu a cabeceo, aj keď to môže tangovej partii pripadať príliš formálne.
Celý súbor zvyklostí a pravidiel platí aj pre samotné tancovanie a bezpečnosti a plynulosti premávky po tanečnom parkete, sú to najmä:
- po miestnosti sa tancuje sa v kruhu (kruhoch) proti smeru hodinových ručičiek, tak aby sa celý dav tanečníkov pomaly posúval a točil,
- tanečný pár volí také figúry a ich smer a rozsah, aby sa prispôsobil ostatným tanečníkom v okolí – nerobí figúry, počas ktorých by cúval proti smeru pohybu ostatných, alebo ktorými by mohol ohroziť či zraniť okolitých tanečníkov (boleo, gancho a pod.); prípadne tieto figúry zredukuje do decentného prevedenia v čo najmenšom priestore.